Preskočiť na obsah 
Po prvom kole, ktoré sme absolvovali, sme skončili na druhom mieste. Po druhom kole sme boli prví, mali sme rovnaký počet bodov ako Kyjev. Následne sa uskutočnilo tretie kolo, v ktorom sa všetky tímy – ako budem ďalej opisovať – výrazne posilnili a zároveň zapracovali na svojich zručnostiach. Každý tím sa snažil odstrániť svoje chyby. Ako môžete vidieť v tabuľke nižšie, tento turnaj naberá neskutočnú silu aj kvalitu hráčov.
V piatok sme nastúpili proti silnému a dobre korčuľujúcemu súperovi z Naprzód Janówa, s ktorým máme dlhodobo dobrú bilanciu, no zápasy sú vždy veľmi náročné. Góly aj hra sa prelievali zo strany na stranu ako na hojdačke. Chyby, ktoré nás však stále stoja body, patria k nášmu hernému prejavu. To, že si deti prenášajú svoje chyby aj do tohto turnaja, je už známe, no postupne, ako sa turnaj vyvíja, sa snažia pracovať pre tím a tieto chyby odstraňovať.
Individuálne chyby nás stoja veľmi veľa síl – či už v oslabeniach, alebo v súbojoch v priestoroch, kde hráči nevedia správne reagovať. Zápas s Janówom sa skončil 4:4 a po samostatných nájazdoch sme vyhrali 5:4. To len potvrdzuje, aké je to celé vyrovnané.
V druhom zápase sme nastúpili proti silnému tímu Patriot Vinnytsia. Priznám sa, že som mal malú dušičku, či sa nám podarí získať nejaké body. Súpera už poznáme, vieme, že ide o silný tím s kvalitnými individuálnymi hráčmi. Majú tam veľmi šikovného hráča, ktorý vie rozhodnúť zápas a preniesť misky váh na svoju stranu.
V zápase sme vyhrávali 2:0, no po našich chybách v presilovke sme inkasovali gól na 2:1 a následne v oslabení na 2:2. Tieto zápasy nás stoja strašne veľa síl a niekedy po nepozorných individuálnych chybách dostávame úplne zbytočné góly. Oba góly nám dal hráč s číslom 24 – Manofa, o ktorom som už hovoril. Deti vedia, kde urobili chyby, a vedia aj to, prečo hrajú hokej.
Do ďalšieho zápasu sme nastúpili bez kapitána, ktorý sa musel vrátiť do svojho materského klubu. Deti mali obavy, že bez neho to nezvládnu. Povedal som im však, že sú silný tím a musia spolupracovať, korčuľovať a veriť si.
Hrali sme proti silným Maďarom – Kárpáti Farkasok, ktorí mali dobre organizovanú hru a výborne korčuľovali. Strelili sme jeden trochu náhodný gól, no na konci nás súper veľmi zatlačil. Deti strácali veľa pukov, báli sa hrať, a preto som musel skrátiť zostavu na dve päťky, aby nás neprekorčuľovali. Podarilo sa nám vyhrať 1:0 – ako by povedal môj dobrý kamarát: „utrpel som futbalové víťazstvo 1:0“.
Po zápase som v kabíne zvýšil hlas, pretože sa ku mne dostali reakcie rodičov. Jeden z rodičov povedal:
„Veď som si zaplatil, aby môj syn hral.“
Iný rodič povedal:
„Prišli sme sa učiť, deti musia hrať.“
Učiť sa a hrať sa môžu deti na turnajoch v Liptovskom Mikuláši, nie na takto medzinárodne kvalitne obsadenom turnaji, kde každá chyba stojí gól. Ak dieťa nezažije takýto turnaj, nebude na striedačke, v kabíne a nebude cítiť atmosféru zápasu, nikdy v živote nepochopí, prečo sa niektoré veci musia robiť presne tak, ako sa robia.
To, že si rodič zaplatí turnaj, neznamená, že dieťa musí automaticky hrať. Išiel by som proti sebe aj proti tímu, keby som deti neučil víťaziť. Malé kroky nás spoločne posúvajú ďalej, aj keď to zvonka nemusí byť viditeľné. Starší hrajú viac, mladší sa učia a systematickou prácou sa karta časom otočí. Dnešný mladší bude raz starší a bude učiť ďalšieho mladšieho. Chýba nám však trpezlivosť – mne ako trénerovi aj rodičom.
Zápas s Vinnytsiou nám jasne ukázal, kde máme nedostatky. Zápas s Maďarmi zas odhalil, kde nám chýba rýchlosť a sústredenie. Po týchto zápasoch a po zvýšenom hlase v kabíne sme nastúpili do štvrtého zápasu proti NIEDZWIADKI SANOK. Tam sa už prejavila lepšia hra, pohyb hráčov, chuť komunikovať na ľade, organizovať sa a korčuľovať. Výsledkom bolo víťazstvo 4:1.
Góly boli pekné a musím pochváliť jedného hráča, ktorý dal všetky štyri góly. Po výborných prihrávkach hráča F. dal Laky štyri góly. Úprimne, ani som tomu nechcel veriť, pretože jeho prístup je niekedy náročný, ale pracujeme na tom. Verím, že časom pochopí, prečo tu je. V kabíne sme mu všetci poďakovali a zagratulovali, pretože nás potiahol za víťazstvom.
Po zápase som deťom poďakoval a pripravil ich na ďalší deň, kde nás čakal zápas proti CRACOVIA KRAKOW. Vedel som, že ide o veľmi silný tím, nabitý kvalitnými hráčmi a výborne organizovaný na ľade. Pred zápasom sme sa dohodli s trénerom súpera, že sa nebude hrať do tela, keďže ich výšková a váhová prevaha bola obrovská. Po tom, čo sa nám zranil jeden hráč, som sa obával o zdravie detí. Prvoradé je zdravie, až potom výsledok. Tréner súhlasil a hra tomu aj zodpovedala.
Do zápasu sme vstúpili výborne a po peknej tímovej práci sme viedli 2:0. Opäť však musím podotknúť, že sme urobili tie isté chyby, a dokonca tí istí hráči. Nevyčítam to, pretože len ten, kto niečo robí, môže niečo pokaziť. Opakované chyby ma však dokážu vytočiť, pretože to nie je prvýkrát. Zápas skončil 2:2 a v samostatných nájazdoch sme prehrali 2:3.
V kabíne som musel deťom opäť vysvetľovať, prečo tu sú, že každý jeden bod sa počíta a každý jeden hráč je potrebný. Nemôžeme hrať na päť ani na desať hráčov – musíme byť kompletní, tri päťky, aby si mohli oddýchnuť aj ostatní. Niektorí hráči majú stále v hlavách svoje veci. Je veľmi ťažké vybiť im z hlavy, že sa musia sústrediť a nevnímať okolie ani rodičov, ktorí kričia z tribúny.
Do posledného zápasu sme nastupovali proti Katowiciam. Verili sme, že tieto body získame. Súper bol posilnený chlapcami z Noweho Targu, veľmi kvalitnými hráčmi, čo bolo vidno aj na hre. Bol to od začiatku tvrdý boj. Šikovnými gólmi a hráčmi, ktorí potiahli mužstvo, sa nám podarilo vyhrať 4:2 a skončiť v treťom kole na krásnom druhom mieste. Úprimne poviem, pred turnajom som tomu neveril.
Vrátili sa nám hráči a bolo to cítiť – v dobrom aj v zlom, no snažili sa pomôcť. Verím, že do finálnej časti sa deti ešte viackrát stretnú a dokážeme dať dokopy chyby, ktoré počas zápasov a turnaja postupne odstraňujeme.
Tabuľka po troch kolách – chýbajú nám štyri body, ktoré sme stratili v tomto kole. Bolo to náročné, ale musíme sa s tým zmieriť. Verím, že v play-off to ako tím zvládneme.
Hodnotenie hráčov:
Ak by som mohol, vyjadrím sa ku každému hráčovi jednou vetou. Budem používať iba prezývky, verím, že každý pochopí.
V bránke sme mali výborného brankára, ktorý nás v niektorých momentoch výrazne podržal. V treťom kole bol našou veľkou oporou. Je poctivý, pracovitý, chce na sebe pracovať a je výnimočný svojou pokorou.
Hali – v prvom kole výnimočný pohybom, prácou a napádaním. V druhom kole to bolo slabšie po chorobe. V treťom kole, po výmene názorov, sa chlapec otočil o 200 %, dostal viac priestoru na ľade a začal organizovať hru, vnímať priestor aj súpera.
Fračky – jeho výkony sú ako na hojdačke. Raz hore, raz dole. Stále robí tie isté chyby, pritom od neho očakávam viac cieľavedomosti. Má na to, no často si robí, čo chce.
Malé ucho sa učí, snaží sa robiť kľučky, ale už nie je medzi rovesníkmi. Chalani sú starší a je vidno, že presadiť sa je ťažšie. Vlasy mu stále zavadzajú, preto občas ani nevidí na bránu.
Druhé ucho v tíme je šikovný chlapec, má dobré korčuľovanie, palicovú techniku aj čítanie hry, no vekový rozdiel ho zatiaľ brzdí. V poslednom kole sa zranil po zákroku súpera.
Madarík – chlapec s obrovským potenciálom, o ktorom ani sám nevie. Vie byť lídrom, no často sa bojí zobrať zodpovednosť. Keď pochopí, že musí, vie dať krásne góly.
Barbora – z pozície, kde bola, sa vypracovala na jednotku obrany. V každej situácii sa na ňu môžem spoľahnúť. Chyby sa stratia medzi množstvom pozitívnych vecí.
Jej kolega – „drevorubač z Čierneho Balogu“ – hrá s obrovským srdcom. Ak sa naučí lepšie využívať svoje proporcie, môže z neho byť výborný obranca.
Ďalší hráč dostával menej priestoru, no keď ho dostal, snažil sa byť efektívny, aj keď s faulami. Potrebuje čas na pochopenie novej roly.
Hráč z Bardejova nám pomáha, no stále nosí hokejku ako metlu. Verím, že časom pochopí svoju rolu.
Ďalší chlapec má neskutočné ruky, je rýchly, vie dať gól aj rozhodnúť zápas, no disciplína a prístup sú problém.
Náš kapitán Ondro je dušou tímu. V treťom kole nám veľmi chýbal, no aj tak prišiel pomôcť. Spoľahlivý, pracovitý, zodpovedný hráč, ktorý vie potiahnuť tím.
Čampi – poctivý, pokorný a pracovitý chlapec. Chýba mu ešte systém, no verím, že ho nájde.
Branko – musí na sebe ešte veľa pracovať, hlavne v čítaní hry a korčuľovaní. Proti silnejším súperom má problém, no pracujeme na tom.
Ďalší hráč z Bardejova má veľké predpoklady, len musí viac počúvať a vnímať. Verím mu viac, ako si verí on sám.
Posilou v tomto kole bol hráč, ktorého chalani vyhlásili za najlepšieho hráča. Zodpovedný prístup v obrane aj útoku, presne pochopil svoju rolu. Ďakujem, že prišiel pomôcť.
Posledný hráč – v Havířove sa mu nedarilo, no v poslednom zápase sa zlomil. Začal bojovať, korčuľovať, pracovať, prišli góly aj radosť. Po odchode kapitána prevzal rolu lídra a spolu s Barborou potiahli tím k druhému miestu.
Na záver chcem poďakovať všetkým chlapcom. To, že zvýšim hlas, že vytknem chyby a že ich budím, je moja práca. Našou spoločnou víziou je nechcieť byť len kolieskom v skladačke, ale ísť si za cieľom a vyhrávať.
Teším sa na finále a na ďalšie turnaje.
S pozdravom
tréner Michal Šuták
