Chcel by som vám predstaviť tím Slovakia Lions, ktorý sa horko-ťažko dával dokopy, pretože deti môžu ísť iba tam, kam sa rozhodnú ich rodičia. Niekedy sa dostávame do situácie, že deti chcú, no rodičia si myslia, že im táto práca a projekt už nemajú čo dať.
Keď deti ešte nevedia korčuľovať alebo hrať, Slovakia Lions je pre nich dobrý tím. No keď sa niečo naučia a niekam sa posunú, chcú skúšať niečo iné. Často počúvame od rodičov, že chcú „skúsiť niečo nové“, namiesto toho, aby boli vďační za to, čo majú. Jednoducho odídu preč.
Ospravedlňujem sa za tieto slová, ale musel som to dostať zo seba von. Pred rokom sme sa tohto kvalitného turnaja zúčastnili s hráčmi, s ktorými som pracoval 4–5 rokov. Nepostúpili sme zo skupiny a skončili sme na 5. mieste.
Tím, ktorý som mal teraz na tomto kvalitne obsadenom turnaji, bol doplnený o 8 nových hráčov a nového brankára. Bolo ťažké sledovať, že deti hrajú vo svojich kluboch, no prídu sem a nevedia sa prispôsobiť určitému systému.
V prvom zápase sme hrali proti tímu Grünwald z Lotyšska. Bol to veľmi silný a vyrovnaný súper s výborným systémom hry, fyzicky patrili medzi najsilnejšie tímy na turnaji. Prehrali sme 3:0 a nevedeli sme sa presadiť ani prejsť cez modrú čiaru.
V druhom zápase sme sa trochu osmelili, no bohužiaľ sme nedali góly a prehrali sme 2:0. Hrali sa krátke tretiny.
V ďalšom zápase sme nastúpili proti silnému francúzskemu tímu Gothiques d’Amiens I, ktorý mal na turnaji až dve mužstvá. Boli to veľmi náročné zápasy. Prvý sme remizovali 1:1, už bolo vidieť zlepšenie a chuť hráčov niečo dosiahnuť. V druhom zápase sme súpera prekorčuľovali a vyhrali 4:1. Bolo vidno, že deti chcú bojovať o výsledok. Poďakoval som im a vyjadril radosť, že začali chápať, čo od nich chcem.
Na druhý deň sme nastúpili proti silnému domácemu tímu KS Naprzód Janów II. Tento súper nás trápi aj v Karpatskej lige a má kvalitného trénera. Tieto zápasy sú pre mňa skvelým porovnaním, kam smeruje poľský hokej a kde je slovenský.
Prvý zápas sme vyhrali 6:1, aj keď výsledok neodzrkadľuje kvalitu súpera. Druhý zápas sme vyhrali 4:0. Súper už nemal toľko síl a bolo vidno, že ideme za cieľom dostať sa do prvej štvorky.
V poslednom zápase skupiny sme nastúpili proti Czech Lions a vyhrali sme 4:0 a 5:0. V skupine sme boli na druhom mieste a čakali sme, ako dopadne zápas Lotyšov s Francúzmi. Stačilo jedno zaváhanie Francúzov a dostali by sme sa do prvej štvorky.
A to sa aj stalo. Francúzi jeden zápas remizovali a druhý prehrali. Stratili body a my sme sa posunuli do prvej štvorky. Neviem opísať tú radosť v kabíne – slzy, emócie, šťastie, že sme to dokázali.
Na druhý deň sme nastúpili proti ešte silnejšiemu tímu z Janówa. Súboj o postup do finále bol enormný. Zápas skončil 5:2 pre nás. Nebolo to jednoduché, ale deti do toho dali celé srdce. Keď sme vyhrali, povedal som im: sme vo finále.
Vo finále sme nastúpili opäť proti Grünwaldu – najsilnejšiemu súperovi turnaja, s ktorým sme predtým dvakrát prehrali. Súper nás možno trochu podcenil. Ja som deťom povedal: hrajte tak, ako doteraz, dajte do toho srdce. Pre mňa ste víťazi už teraz.
Dali sme prvý gól, druhý, súper znížil na 2:1, potom sme pridali tretí a štvrtý gól. Deti tomu nemohli veriť. Súper znížil na 4:2, ale to bolo z jeho strany všetko. Nepomohla im výšková ani váhová prevaha. Naše deti mali srdce, tímovosť a túžbu vyhrať.
Aj keď o tom hovorím, tlačia sa mi slzy do očí. Vidieť partiu chlapcov, ktorí spolu nikdy netrénovali ani nehrali, ako sa dokázali spojiť do jednej rodiny, bolo niečo výnimočné. Už dlho som nezažil taký tím.
Po poslednom hvizde nemali oslavy konca. Nechápem, kde sa v tých deťoch vzalo toľko sily a spolupatričnosti.
Rodičia, ďakujem vám, že ste prišli. Mal som česť koučovať takúto partiu a mať ich v tíme. Trénerka Tanička mi povedala: „Ty si vyhral a ja som tam nebola.“ Ale ja hovorím – ja som nevyhral turnaj. Vyhrali ho tie deti.
Aj takéto príbehy píše hokej. Aj takéto príbehy prináša život.
Nie sme selekt. Sme deti z ulice, ktoré chcú v živote niečo dokázať.
